Neprijatá milosť Božia

25. augusta 2019, 10. nedeľa po Svätej Trojici, Neprijatá milosť Božia (Pamiatka zničenie Jeruzalema.) Lk 19,41-48: „41 Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním 42 a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami. 43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. 44 Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“ Vyčistenie chrámu45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov 46 a povedal im: „Je napísané: Môj dom bude domom modlitby. Vy ste však z neho urobili pelech lotrov.“ 47 A deň čo deň učil v chráme. No veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa ho usilovali zahubiť. 48 Nevedeli však, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom lipol a počúval ho.“ Kázňový text: R 11, 11-24 „11 Pýtam sa teda: Vari sa tak potkli, (myslí tým židov) aby padli? Určite nie. Ale pre ich priestupok prišla spása pre pohanov, aby sa v nich vyvolala žiarlivosť. 12 Ak sa však ich priestupok stal bohatstvom pre svet a ich zlyhanie bohatstvom pre pohanov, o čo viac ich plnosť. 13 Vám pohanom však hovorím: Pretože som apoštolom pohanov, robím česť svojej službe, 14 aby som nejako vyvolal žiarlivosť u svojich pokrvných a zachránil niektorých z nich. 15 Veď ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie životom po zmŕtvychvstaní? 16 Ak je však prvotina svätá, potom je aj cesto. A ak je koreň svätý, potom sú aj vetvy. 17 Ak však niektoré ratolesti boli vylomené a ty, divá oliva, bol si zaštepený medzi tie ostatné a stal si sa účastníkom koreňa olivy, ktorý dáva miazgu, 18 nevychvaľuj sa nad ratolesti. Ak sa však vychvaľuješ, uvedom si, že nie ty nesieš koreň, ale koreň nesie teba. 19 Povieš teda: „Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol zaštepený.“ 20 Dobre, pre neveru boli vylomené, ale ty stojíš za pomoci viery. Nenamýšľaj si, ale sa boj! 21 Lebo ak Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. 22 Uvedom si teda dobrotu a prísnosť Božiu, prísnosť voči tým, čo padli, ale dobrotu Božiu voči tebe, ak zotrváš v tej dobrote, lebo inak budeš aj ty odťatý. 23 Ale oni, ak nezotrvajú v nevere, budú vštepení. Boh totiž má moc znova ich vštepiť. 24 Veď ak si bol ty odťatý z planej olivy od prirodzenosti a bol si proti prirodzenosti zaštepený do dobrej olivy, o čo skôr budú do vlastnej olivy zaštepení tí, čo k nej patria podľa prirodzenosti.“

Milí bratia a sestry,

táto nedeľa má v spojitosti so skazou mesta Jeruzalema názov Nedeľa pokánia, alebo tiež Kajúca nedeľa, ktorá aj nás má viesť k osobnému pokániu. Skazu mesta Jeruzalem oznámil Pán Ježiš nasledujúcim proroctvom v dnešnom Evanjeliu:  „43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. 44 Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“(L 19, 43 – 44) Tým „navštívením“ bol sám Ježiš Kristus, ktorého Boh poslal zachrániť predovšetkým národ izraelský. Ježiša, ako Mesiáša, však zavrhli a za tento veľký hriech nasledoval tiež veľký trest. Nechcem sa dotknúť našich starších bratov, ale pokiaľ veríme Evanjeliu, musíme ho brať vážne a nezatvárať oči nad jeho pravdivosťou. V svetovej histórii národov boli na zemi postavené rôzne významné chrámy zasvätené bohom, kde ľudia prichádzali, aby ich uctievali. Mnohé z nich ešte existujú dodnes ako stopy dávnych civilizácií. Od všetkých týchto monumentálnych stavieb bol ale odlišný svätý chrám v Jeruzaleme, ktorý ako jediný bol postavený na príkaz živého Boha – Stvoriteľa neba a zeme. K zničeniu Jeruzalema naozaj došlo pred takmer 2 000 rokmi a zodpovednosť za túto tragédiu, podľa všetkého, nesú vtedajší náboženskí a politickí vodcovia. Historik Jozef Flavius ​​dosť podrobne zaznamenal túto tragickú udalosť. „Rímsky cisár Vespasián svojimi výbojmi ohrozoval tiež krajinu obývanou židovským národom. Židia sa niekoľkokrát vzbúrili a svoj odpor sústredili na Jeruzalem, ktorého hradby pokladali za nedobytné. Keď Vespasiánov syn Titus začal obliehať mesto, najprv ponúkol Židom mier. Keď ho odmietli, v auguste roku 70, (po Kristovi, samozrejme), vydal rozkaz zaútočiť na mesto. Chrám, ktorý pre Židov znamenal Božiu prítomnosť a ochranu, zapálili a vyplienili a postupne bolo zničené celé mesto.“ Podľa oficiálnych údajov zahynulo 600 tis. Židov, ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa väčší počet obetí. Nie sme však na hodine dejepisu a skôr sa musíme pýtať: „Čo nám chce dnes Boh touto historickou udalosťou povedať?“ Zlyhanie Židov vnímame dnes celkom jasne a vidíme aj dôsledky tohto zlyhania, ale či vidíme aj naše zlyhania a samozrejme aj dôsledky týchto zlyhaní? Započúvajme sa do slov knihy Jóba, kde čítame nasledujúce slová:  „14 Veď Boh prehovorí raz i druhý raz, ale ty to nespozoruješ. 15 Vo sne, v nočnom videní, keď na ľudí prichádza hlboký spánok, v driemotách na lôžku, 16 vtedy ľuďom otvára ucho a spečaťuje v nich svoje varovania, 17 aby odvrátil človeka od toho, čo koná, a uchránil muža od povýšenosti, 18 aby zadržal jeho dušu nad jamou a jeho život pred smrtiacou strelou.“ (Jób 33, 14-18) Ku každému z nás sa Boh prihovára tajomným, ale výrazným spôsobom a bolo by pre nás veľkým nešťastím toto Božie volanie prepočuť alebo ignorovať. „Vo sne, v nočnom videní, keď na ľudí prichádza hlboký spánok, v driemotách na lôžku, vtedy ľuďom otvára ucho a spečaťuje v nich svoje varovania, aby odvrátil človeka od toho, čo koná, a uchránil muža od povýšenosti, aby zadržal jeho dušu nad jamou a jeho život pred smrtiacou strelou.“ Čo znamenajú tieto slová Písma? Určite to nie je nabádanie k tomu, aby sme siahali po snároch a v ich výkladoch hľadali cestu svojho života! Žijeme v dobe nadmerného hluku, v ktorom sa Boží hlas stráca. No vo chvíli, keď utíchne hlas televízie a pouličný hluk, keď aj električky majú výluku, zostávame sami so sebou. Vtedy sa zobúdza naše svedomie a začíname si uvedomovať svoju bezmocnosť. V takýchto situáciách sa k nám prihovára Duch svätý a my ho môžme buď prijať, alebo zahlušiť niečím iným. Niekto siahne po tabletke na spanie, iný po alkoholu, alebo si zase pustí televíziu, len aby ten hlas prehlušil. Áno, skaza Jeruzalema je výstrahou pred pohrdnutím Božej lásky a dobroty, ale je to aj výzva pre nás k pokániu a k zmene života. V liste Rimanom sme počuli niečo, čo nás nemôže nechať na pokoji: „Nenamýšľaj si, (to znamená „nebuď pyšný na seba ani na svoj duchovný, či osobnostný stav) ale boj sa! (Lepšie povedané: „Ži v bázni pred Bohom.“) Povážte dobrotu i prísnosť Božiu: prísnosť k tým, ktorí odpadli, avšak dobrotu Božiu k tebe, ak budeš sa jeho dobroty držať. Inak aj ty budeš odťatý.“  (R 11, 20b a 22)

Zhrnutie: Vtedajší Židia mali zatvrdené srdcia. Aké sú tie naše? Vtedajší Židia pohrdli „časom svojho navštívenia“. Ako je to s nami? „Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia…“ (Hebr. 3, 7-8)